Inverzný problém: rekonštrukcia zdrojov z SR

Inverzný problém znamená z nameraných zložiek poľa Schumannovej rezonancie (elektrické a magnetické komponenty, ich spektrá a pomery) spätne odvodiť polohu a intenzitu zdrojov — teda globálnej bleskovej aktivity. Je to opačný smer než dopredný model (forward; klaster E), ktorý z predpokladaného rozloženia zdrojov a vlastností dutiny Zem–ionosféra počíta očakávané pole.

Princíp inverzie spočíva v tom, že sa dopredný model „obráti“: hľadá sa také rozloženie zdrojov, pre ktoré dopredne vypočítané pole najlepšie zodpovedá tomu nameranému Pracser 2019. Prakticky sa to robí optimalizáciou — postupne sa upravuje predpokladaná poloha a intenzita búrkových centier, kým sa modelované spektrum nezhodne s pozorovaným.

Inverzný problém je však typicky zle podmienený (ill-posed): rôzne rozloženia zdrojov môžu dávať veľmi podobné polia na jednej stanici. Preto má samostatné meranie len obmedzenú rozlišovaciu schopnosť a pre spoľahlivú rekonštrukciu je potrebné buď dodatočné predpoklady (napr. tri hlavné tropické búrkové centrá — Amerika, Afrika, juhovýchodná Ázia), alebo dáta z viacerých staníc súčasne (#79).