SR na ďalších telesách a astrobiologický význam

Všeobecné kritérium platí pre ľubovoľné teleso: vodivý povrch (alebo iná vodivá spodná hranica) plus vodivá ionosféra dávajú dohromady dutinový rezonátor, a pozorovateľná SR v ňom vyžaduje zdroj budenia — typicky atmosférické elektrické výboje Yang 2006. Tento princíp je preto prenosný na ďalšie planéty aj mesiace s dostatočne hustou atmosférou.

Z toho plynie astrobiologický význam SR. Rezonancia funguje ako nepriamy indikátor bleskov a atmosférickej elektriny, a teda ako zdroj informácií o dynamike atmosféry — o počasí, o konvekcii a o energetických procesoch v plynnom obale telesa. Atmosférické výboje sa navyše bývajú dávané do súvislosti s prebiotickou chémiou: elektrické iskry dokážu v atmosfére iniciovať tvorbu organických molekúl. Meranie SR na cudzom telese by tak mohlo nepriamo vypovedať nielen o jeho počasí, ale aj o podmienkach potenciálne relevantných pre vznik stavebných látok života.

Treba však zdôrazniť hranice poznania: mimo Titana (s jediným in-situ ELF meraním) ide dosiaľ o modelované predikcie a teoretické úvahy, nie o potvrdené pozorovania.

*Súbor klastra L — súčasť znalostnej bázy Schumannovej rezonancie.*