Analytický model uniformnej dutiny (normálne módy)
Najjednoduchší prístup predpokladá uniformnú (homogénnu, ideálne symetrickú) guľovú dutinu a hľadá jej normálne módy — vlastné kmity, ktoré dutina podporuje. Pre takúto idealizáciu existuje analytické riešenie.
Najjednoduchší prístup predpokladá uniformnú (homogénnu, ideálne symetrickú) guľovú dutinu a hľadá jej normálne módy — vlastné kmity, ktoré dutina podporuje. Pre takúto idealizáciu existuje analytické riešenie.
Vlastné frekvencie módov sú dané vzťahom
f_n = \frac{c}{2\pi a}\sqrt{n(n+1)},
kde c je rýchlosť svetla, a je polomer Zeme a n = 1, 2, 3, \dots je číslo módu. Tento vzťah dáva rad rezonancií, ktorých rozostupy rastú s n. Spektrá jednotlivých módov majú v tomto modeli Lorentzovský tvar (rezonančné píky s charakteristickou šírkou danou stratami v dutine).
Hlavnou prednosťou je rýchlosť: vzorec poskytuje okamžitý rádový odhad frekvencií bez nutnosti numerickej simulácie. Cenou za jednoduchosť je, že model nezachytáva nehomogenity reálnej dutiny — asymetriu deň–noc, geografické rozdiely vo vodivosti ionosféry ani štiepenie módov. Slúži preto ako referenčný východiskový bod a sanity-check pre náročnejšie metódy.
Kľúčové slová
Zdroje
- NickolaenkoHayakawa2002Nickolaenko, A. P., & Hayakawa, M. (2002). Resonances in the Earth–Ionosphere Cavity. Kluwer Academic Publishers. — Monografie.