Hypotéza evolučnej adaptácie organizmov na SR

Existuje hypotéza, že sa pozemský život vyvíjal počas celej svojej histórie v trvalej prítomnosti slabého poľa Schumannovej rezonancie, a že táto „elektromagnetická kulisa“ mohla byť jedným z faktorov, ktorým sa organizmy prispôsobili. Z toho plynie špekulácia, že *neprítomnosť* tohto poľa — napríklad pri dlhodobom odtienení — by mohla mať fyziologické dôsledky.

Historicky sa v tejto súvislosti pripomínajú aj tzv. „bunkrové“ experimenty s cirkadiánnymi rytmami zo 60.–70. rokov, keď dobrovoľníci pobývali izolovaní od prírodných časových vodidiel; časť ich interpretácií spomínala aj možnú úlohu slabých elektromagnetických polí. Tieto výklady sú však sporné a nemožno z nich odvodiť jednoznačnú kauzálnu úlohu práve SR. Celá predstava zostáva hypotézou: nebola potvrdená kontrolovanými štúdiami, ktoré by SR izolovali od ostatných premenných, a treba ju odlišovať od preukázanej existencie cirkadiánnych rytmov ako takých.