Lokalizácia ELF transientov (hyperbolické zameriavanie)

Aby mala globálna detekcia TLE (pozri #67) praktickú hodnotu, treba zdrojový výboj nielen zachytiť, ale aj lokalizovať. Hlavnou metódou je hyperbolické zameriavanie z časov príchodu (TOA — time of arrival): rozdiely časov, kedy ten istý Q-burst dorazí na jednotlivé stanice, definujú hyperboly, ktorých priesečník určuje polohu zdroja. To vyžaduje presnú synchronizáciu staníc pomocou GPS (pozri #67). Guha 2017

Alternatívou sú jednostaničné metódy, ktoré zdroj odhadnú z jediného miesta merania — napríklad využitím vlnovej impedancie (pomeru elektrickej a magnetickej zložky poľa), z ktorej možno odvodiť smer a vzdialenosť zdrojového výboja. Tieto metódy sú menej presné než viacstaničné zameriavanie, ale nevyžadujú sieť synchronizovaných prijímačov. Guha 2017

Lokalizácia ELF transientov tak uzatvára reťazec klastra I: energetický pozitívny výboj vybudí Q-burst aj sprite (pozri #66), Q-burst sa cez celú planétu zachytí na riedkej sieti staníc (pozri #67) a zameraním časov príchodu sa určí, kde k najsilnejšiemu výboju — a pravdepodobne aj k TLE — došlo.

*Súbor klastra I — súčasť znalostnej bázy Schumannovej rezonancie.*