Magnetorecepcia a orientácia živočíchov

Magnetorecepcia — schopnosť živočíchov vnímať magnetické pole a orientovať sa podľa neho — je etablovaný jav (🔬). Pri sťahovavých vtákoch, morských korytnačkách a ďalších druhoch je doložený magnetický kompas; vedúcim vysvetlením je mechanizmus radikálových párov v bielkovine kryptochróme v oku, prípadne magnetit v tkanivách. Experimentálne je tiež doložené, že slabé umelé ELF/RF polia môžu vtáčí magnetický kompas rušiť — čo ukazuje, že biologické systémy citlivé na slabé polia skutočne existujú.

Z toho však neplynie, že by orientáciu živočíchov riadila práve Schumannova rezonancia. Väzba magnetorecepcie konkrétne na SR je špekulatívna (🧪): ide o samostatnú hypotézu, ktorú nemožno odvodiť zo všeobecnej existencie magnetického zmyslu. Je preto nutné jasne odlišovať dve veci — dobre doloženú magnetorecepciu ako takú od oveľa slabšej (a zatiaľ nepreukázanej) predstavy, že ju sprostredkúva alebo využíva SR.