Lorentzovský tvar čiar a modálne parametre

Jednotlivá rezonancia sa vo výkonovom spektre prejavuje ako čiara s lorentzovským (Lorentzovým) tvarom — symetrický vrchol, ktorého profil zodpovedá tlmenému oscilátoru budenému širokopásmovým šumom (blesky). Lorentzovský tvar je preto prirodzeným modelom spektrálnej čiary SR.

Z nameraného spektra sa modálne parametre — centrálna frekvencia f_n, amplitúda a Q-faktor (resp. šírka \Delta f) — získavajú Lorentzovským fitom: preložením súčtu Lorentzových profilov (po jednom na každý mód) meraným spektrom. Tento postup je štandardný spôsob, ako z dát extrahovať fyzikálne zmysluplné čísla, ktoré možno ďalej porovnávať s modelmi dutiny (pozri #18, #19, #22).

Pripomeňme, že polohu a počet čiar určuje uhlová štruktúra riešenia vlnovej rovnice na guli — sférické harmoniky Y_n^m a Legendrove funkcie P_n(\cos\theta) (pozri #15, #16) —, zatiaľ čo ich šírku a vzájomné prekryvy diktujú straty (nízke Q). Lorentzovský fit tak prepája pozorované spektrum s celou predchádzajúcou fyzikou klastra: od eigenmódov cez straty až po štiepenie módov (#24).

*Súbor klastra C — súčasť znalostnej bázy Schumannovej rezonancie.*